Pri dosť malej zemepisnej rozsiahlosti svojej sú preca Malé Karpaty na všakové plodiny bohaté, o ktorých ešte v krátkosti prehovoríme.
     a) Z ríše nerostov či minerálií pripomíname všakové kamenie, ktoré cieľom stavitelským a priemyslovým slúži. Výborný vápenec prerábä sa pálením na vápno, ktoré, okrem domácej potreby, v menších obciach, rozvážajú zvlášte do miest Požuni, Trnavy a t. ď. Neďaleko Stupavy jestvujú kameňolomy na mramor; avšak oveľa viac dôležitosti má bohaté ôožisko bridlice v susedných Mariankách (Marienthal). K vôli tejto výbornej plodiny, ktorá pri čiernej farbe a pevnote svojej lúpa sa na veľmi tenulinké tlapky, založil tam r. 1859 Francúz Bontoux velikú fabriku, v ktorej nie len štvorhranné tlapky bridlicové, k pokrývaniu domov a jiných budov, ale i vyleštené plotne na stoly, obzvlášte ale školské bridlicové tabulky k písaniu v tak hojných zásobách dorábäjú, že cudzozemský dovoz podobného tovaru už temer celkom prestal, čo Iahko dopustíme, keď povážime, že každodenne dohotoví sa tam 10.000 tabuliek, a síce už do drevených rámcov vsadených.
     Roku 1867 predal túto fabriku zakladateľ Bontoux za 600.000 zl. spolku akciovému, v jehož čele stojá grófi Franc Zichy a Anton Szécsen; sám Boutoux podržal si iba službu direktora. Okrem 5 parostrojov, silu 120 koní majúcich, pracuje tam v zime v lete 300 do 500 ludí, samá čistá Slováč obojeho pohlavia, pre svoju schopnosť veľmi obľúbená.

     *) Pri tomto názve držíme sa mineralogie P r e s s l o v e j, ktorý T a l k u dal meno m a s t e k, preto že tento kameň pri smataní rukou, zdá sa byt m a s t n ý.

     Berúc rozličné kovy na dotaz, po samom predku pripomíname, že v M. Tatrách niet obyčajnej železnej rudy, ktorá v iných podtatránskych vrchoch tak bohaté vystupuje; že ale v jích lône i železo jestvuje, toho dôkazom sú nie len spomenuté ložiská sirkového kýzu, ale i železité vody minerálne. Nechybuje ale tomuto brdu ruda medená, ktorú i vo zvláštnom, neďaleko Stupavy u prosried samých vrchov položenom hámre zräbajú. O ložisku zlatej rúdy u mesta Pezinku prehovorili sme už tam vyššie, preto vyhneme sa opokovaniu, dodávajúc jedine to, že pezinské zlaté bane stály v najlepšom kvete svojom v druhej polovici minulého storočia, keď ich majiteľom bol istý Enzler. - Tento bohatý „gverk" (majiteľ báni) založil na vlastné útraty nie len pohodlnú cestu k baňam, ale i veľký vodojem (tajch), aby v ňom nashromaždenými vodamy stupy, k tlčeniu zlatej rúdy potrebné, a jiné baňské stroje neprestajne pohybované byť mohly. Túto pominula výdatnosť zlatých baní pezinských nahradzuje toho času na oko dosť nepatrná (tiež tam hore už spomenutá) rúda sirkového kýzu, k jehož technickému zužitkovaniu založil tam E m i l S e y b l veľkú fabriku k dorábäniu sirkovej kyseliny či oleja vitriolového, ktorá každý mesiac 1000 centov menovaného výrobku dohotoviť môže, v cene 5 do 6 zl. za cent. Je to prvá fabrika toho mena v Uhrách, ktorá vo svojích prácach z prvu veľmi hatená bola nedostatkom pevných nádob hlinených, v ktorých by olej vitriolový rozposielať sa mohol, tak že k tomu výlučne známe krčahy (džbány) z penavého piva (Plutzer) upotrebúvať museli. Avšak polnými skúškami podarilo sa p. Seyblovi rozličné hliny okolia pezinského v takom pomere zamiešať, že okrem nádob, pre vlastnú fabriku potrebných, i všakové hlinené náradie k technickým cielom dorábä; preto menovaný závod považovať sluší i za prvú fabriku hlineného náradia technického v Uhrách, že ale hlina pod Malými Karpatami je vôbec výborná, toho dôkazom je i rozvité hrnčiarstvo v meste Modre, jehož znamenité výrobky široko ďaleko rozvážajú.
     Za dávnejšej doby počali severne od Červeného Kameňa i striebornú rudu kutať, čoho svedectvom sú dosial viditelné štôlne; tyto ale práce nijakého výsledku nemaly. Lepšie darilo sa pri kutaní kamenného uhlia; lebo menovite na západnej päte M. Tatier, u obce Hasprunky, dal knieža Pálffy až do hlbokosti 36 siah kopať za kamenným uhlím, a skutečne dostali sa k mohutnému, na všetky strany vodorovne rozšírenému ložisku brunastého uhlia (Braunkohle). Poneváč ale útraty dobývania tejto podzemskej plodiny nestály v prajnom pomere k jej cene: musel tento, s veľkými peňažitými oběťmi započatý pokus baňský sebe samému byť zanechaný. I na východnej strane Malých Karpatov, u obce Terlingu medzi Modrou a Pezinkom, našlo sa ložisko brunastého uhlia; ale i tu muselo byť od jeho obrábänia upusteno, preto že útraty práce nevyplatily sa predajom, alebo vlastným zúžitkovaním uhlia.
     b) Z ríše rastlinstva pripomíname po samom predku hojnosť všakového dreva. Už názvy daktorých vrchov malo - tatranských, menovite: Javorina, Bukovina, Klokočová a t. ď. pokazujú na to, že celé brdo je takmer výlučne širokolistým stromovím pokryto. Menovite tak pekných bukovín a dúbrav málo kde videť v našej vlasti, jako práve na Malých Tatrách, a kto videl voziť polena bukového dreva z hôr modrianskych alebo z Palffyckých okolo Pezinka a Červeného Kameňa, bez odporu prisvedčí slovám našim. Z týchto bohatých lesov rozvážajú sa každoročne tisíce a tisíce siah výborného paliva do bližších i ďalekých miest, a veľké sklady požuňské vyprávajú celé, tvrdým palivom naplnené koráby hore Dunajom do Viedne. Čo týmto spôsobom zužitkováno byť nemôže, zrobí sa v pílach na drevo staviteľské a remeselnícke, ba čiastočne spáli sa k vareniu salajky z popola. Píly nenachodia sa menovite; Pálffycká pri Stupave a dve pri Častej, pri Malackách tiež dve, potom po jednej v Plaveckom Podhradí, v Búr. Sv. Mikuláši a pod B i e l o u H o r o u, v Nádaši; salajku ale varia na dvoch miestach, a síce majiteí Jozef Konig v Častej a Jozef Berger pri Soložnici. - Samo sebou rozumie sa, že tieto vrchy sú i na v šakové jednoročné rastliny bohaté, medzi nímiž i hojne liečivých, ktoré menovite obyvateľstvo v severnej časti požuňského Zahoria pilne sbiera a usušené po Viedni odpredáva.
     Na kopcoch u päty Malých Tatier rozložených, rodí sa všaková výborná, rukama ľudskými pestovaná ovocina; ňútro ale samých lesov oplýva malinami, jahodami a t, d'. V záhradách u mesta Požuni popod M. Tatry roztiahnutých, dozrievajú i figy a kaštany pod holým nebom; najvzácnejšia ale plodina týchto kopcov je nepochybne víno, ktoré pestuje sa všade, počnúc od Požuni až hore po obce Dol. a Hor. Orešany. Na západnej strane vinohrady nemajú tolkej rozsiahlosti, keď ích iba okolo Stupavy vo vätších rozmeroch pestujú; avšak jednotlivé vinice a záhrady s násadou hrozna vidieť až hore pri Búr Sv.Jure. Víno z požuňských vinohradov nepožíva v obchode výdatnej obíuby, preto že majú nasadu, ktorá síce hojne rodí, ale chatrné víno dáva. Už o veľa lepšie sú vína Račdorfské; za najlepšie ale považujú sa vína grunavské a orešianske. I pezinské vína sú výborné a za dávnejšej doby skupovali túto plodinu Poliaci za drahý peniaz. Toho času prestal už síce obchod s vínom do cudzozemská; za to ale otvoril sa pezinskej a modrianskej plodine hojný odbyt do severných stolíc podtatranských, menovite do Hor. Nitrianska, do Trenčína, Turca atď. Korunou ale všetkého malo-tatránskeho vína je svätojurský samotok (Ausbruch), ktorý v rade bielych drahocenných vín uhorských, po svetochýrnej Tokajčine. prvé miesto zaujíma. Vinohrady, v ktorých táto plodina v dokonalosti svojej rastie, sú nad mieru strmé a skalnaté, tak že človek na prvý pohľad ani pochopiť nevie, jakým spôsobom obrábajú sa ty strminy, aby voda celú násadu dolu nezplavila. Nie div tedy, že prívaly v týchto vinohradoch velkú škodu tropia.
     c) Pozostáva nám ešte strúčnú zprávu podať o plodinách, do ríše zvierat prislúchajúcich, pominúc dobytok a hyd (drúbež) v dome pestovaný, iba na divokú zverinu a na vodné živočíchy zrak náš obrátime. Mackov (medveďov) niet už toho času v M. Karpatoch a vlci sú tiež veľmi zriedkaví, zatárajúc sa do týchto krajov iba z vyšších vrchov nitriansko-trenčianskych. Za to ale oplývajú krásne lesy, menovite v panských hájemstvách, jelenmi, srňami a divými ošípanými, ktoré okrem vlastnej spotreby v panských domoch a súsedných mestách idú obyčajne na viedenské trhovisko. Zajáci a líšky sú tiež hojne zastúpené. - Divoké ptáctvo je to jisté, jako v ostatných horách na Slovensku, vyjmúc orla skalného (Aquila fulva), ktorý tu i tam ukáže sa strelcovi. - Strmšie potoky v dolinách malo-tatranských obydlené sú výbornými pstruhami; tečúc ale rovinámi prechovávajú vo vymoloch svojich neobyčajne veľké račiska, ktoré sú v hostincoch viedenských pod menom Solokrebs obľúbené. A že sme práve pstruhov pripomneli, nech tu bude zaznačeno, že prvý uhorský ústav k umelému rozplodzovaniu rýb povstal v M. Karpatoch, a síce u mestečka Smoleníc (Szomolány). Tam založil gróf Pálfŕy v jednej utešenej dolinke podobný ústav, jemuž potrebnú vodu dodávajú dve čisté studničky. Liahnu a odchovávajú sa v ňom výlučne pstruhy (Sulmo fario); lebo táto ryba, jako známo, lenivú a mutnú vodu nestrpí. Počet pstruhov, každoročne v ústave vyliahnutých a odchovaných, vystupuje na 45.000, a keď za viac rokov náležite odriastli, dodávajú sa čiastočne paňským kuchyňám, z väčša ale idú na trnavské a požuňské trhovisko. Správu pamätného ústavu toho vede rybár, v centrálnom závode pre umelé pestovanie ryb vyučený.*)

     *) Zajímavú „Cestu na Tatry" od poľskej strany podáva Časopis českého Museum v XII. ročníku na str. 24 - 61. *Podobne o Tatre a okolici jedná Racznik Tovarzystva Naukovego r. 1849, str. 501 atď.; r. 1851 str. 49 atď. *157 atď. 1804 str. 147 atď. Uvodím toto na pamäť tým cieľom, aby pp. Spisovatelia, ktorí by z rozličného *stanoviska písať, chceli i o východných Tatrách, poznali potrebné k tomu žriedla a pomôcky. Sasinek